Štúdia hodnotí vplyv decentralizácie na ekonomiku, ale aj kvality vzdelávania a inovácií v 26 európskych krajinách, vrátane nečlenov EÚ Švajčiarska, Nórska a Chorvátska a okrem Luxemburska, Slovinska, Cyprusu a Malty - vzhľadom k ich malej veľkosti.
V rebríčku krajín sa na prvom mieste v decentralizácii umiestnilo Švajčiarsko, ktoré je známe svojím všeobecne rozšíreným inštitútom priamej demokracie - referenda, nasledované Nemeckom, Belgickom, Španielskom, Rakúskom a Talianskom.
Na druhom konci tabuľky sa ocitlo v pozícii najviac centralizovanej krajiny nováčik Európskej únie, Bulharsko. Za ním sa umiestnili pobaltské krajiny, Slovensko, Grécko a Chorvátsko.
Slovensko obsadilo celkovo 21. priečku, keď v jednotlivých ukazovateľoch vykazovalo európsky priemer až hlboký podpriemer, a v jednom z najdôležitejších ukazovateľov, funkčnej decentralizácii, bolo až na poslednej priečke. Funkčná decentralizácia predstavuje schopnosť regiónov tvoriť rozhodnutia v rôznych oblastiach politiky a silu tieto rozhodnutia presadiť.
Ako uviedol portál EUobserver, generálny tajomník zadávateľa štúdie, organizácie Assembly of European Regions, ktorá zastrešuje sieť regiónov z 33 európskych krajín, Klaus Klipp, povedal, že centralizácia ničí rozvoj na úkor svojich občanov. Podľa neho, regionálni politici majú väčšiu tendenciu byť priamo zaangažovaní do riešenia problémov vo svojej volebnej oblasti ako centrálna vláda. Ako príklad uvádza vysokorýchlostný vlak medzi Parížom a Štrasburgom, ktorý začal premávať až po rokoch intenzívneho lobingu zo strany krajských úradov v Alsasku. Prípadne starosta v Transylvánskom meste Sibiu, hlavnom meste kultúry EÚ 2007, ktorému sa podarilo agitáciou získať pre svoje mesto medzinárodné letisko, hoci bolo mesto pôvodne národnou vládou zo zoznamu vylúčené.
Výsledky tejto štúdie sú v priamom rozpore s tendenciami či už v jednotlivých štátoch alebo aj na úrovni celej Európskej únie. Pod rúškom pretrvávajúcej hospodárskej krízy sa posilňujú právomoci centrálnej vlády na úkor regiónov alebo samotných občanov. Práve presvedčenie politikov, že unifikované rozhodnutia pre čo najväčšiu oblasť sú tie jediné správne, ničia tak dôležitú konkurenciu medzi regiónmi, ktorá by zabezpečila ich rozvoj, vyrovnávanie rozdielov a jednoduchšie prekonanie krízy.
Rovnaké princípy platia aj v EÚ. Prijatím Lisabonskej zmluvy, a následným prenesením právomocí do Bruselu či Štrasburgu by sa len zvýšila celková miera centralizácie, ktorá vôbec nezaručuje kvalitnejšie rozhodovanie, ale ako vyplýva zo štúdie, skôr naopak.